Niekoľko kapitol z rokov, ktoré nás priviedli k oltáru.
Stretli sme sa na narodeninovej oslave spoločnej kamarátky v Bratislave. Anastáziu zaujal Jozefov pokojný humor, Jozefa Anastázin smiech, ktorý prehlušil celú miestnosť. Vymenili sme si čísla — a do týždňa už mali sme prvý spoločný kávový rituál.
Pandémia nás priviedla pod jednu strechu — v malom byte vo Vrakuni, neďaleko kostola, v ktorom sa dnes berieme. Spoznali sme sa naozaj — pri varení, pri seriálovom maratóne, pri prvých hádkach o tom, kto vynesie smeti.
Tri týždne v autíčku — Tatry, Slovenský raj, Spiš, Banská Štiavnica. Spávali sme v stane, jedli pri ohni, kreslili si plány na servítky. Tam vznikol nápad — kúpiť si starší dom a pomaly ho rekonštruovať. Sen, ktorý sa medzičasom stal skutočnosťou.
Skoro ráno, pred východom slnka. Jozef ledva ovládal chvejúce sa ruky, Anastázia bola zmoknutá od chôdze v daždi a vôbec nečakala, že sa to stane práve tam. „Áno" zaznelo skôr, než stihla zložiť ruksak.
A teraz tu sme — vo Vrakuni, pred drevenou bránou kostola, s vami všetkými. Sme nesmierne vďační, že ste súčasťou tohto dňa. Toto je prvá kapitola novej knihy a vy ste prví, ktorí ju s nami otvárate.
„Láska nie je o tom, nájsť dokonalého človeka.— Sam Keen
Je o tom, naučiť sa vidieť nedokonalého človeka dokonale."