Ľudia, bez ktorých by tento deň nebol tým, čím je.
Jozefov kolega z práce, s ktorým strávil viac hodín ako s vlastnou rodinou — pri pracovných stretnutiach, kávach a večerných hovoroch o tom, prečo sa to zase pokazilo. Dnes sa stará o organizáciu, prípitky a aby ženíchovi nikdy nedošla borovička.
Anastázin syn — jej najväčšia láska a opora. Bol pri každom dôležitom momente jej života a dnes ju odprevadí k oltáru aj ako svedok. Človek, ktorý ju robí každý deň hrdou mamou.
Anastázina spolužiačka z vysokej školy. Drží jednu z najmenších šaupných úloh a najväčšie množstvo zásob na riešenie núdzových situácií.
Anastázina kolegyňa, ktorá z roboty postupne prešla do statusu „rodina". Je tá, čo organizuje rozlúčku so slobodou a vie, kde sa najlepšie tancuje.
Jozefov bratranec, vysmiaty riešiteľ všetkého — od mikrofónu po nečakanú hudbu. Ak niečo nevyjde podľa plánu, Tomáš vymyslí náhradu skôr, než si to niekto všimne.
Vychovali Anastáziu k láskavosti, smiechu a tvrdohlavosti — vlastnostiam, vďaka ktorým je dnes tým človekom, ktorého si Jozef berie. Otec Štefan ju dnes odprevadil k oltáru, mama Marta upiekla väčšinu zákuskov.
Aj keď s nami už fyzicky nie sú, sú s nami v každom okamihu tohto dňa — vo všetkých Jozefových slovách, v jeho úsmeve a v hodnotách, ktoré mu odovzdali. Dnes pre nich svieti zvláštna sviečka na stole, aby sme cítili, že sú stále tu.